Obec sa prvýkrát spomína v r. 1156 ako majetok Zoborského kláštora.

V minulosti mala obec viacero názvov: latinský názov Adradic, čiže predhorie (doslovný preklad, pri koreni – ad radic, pri koreni hôr) je spolu z potokom aqua Bistric spomenutý v zoborskej listine z roku 1113. Tu sa vymedzuje majetok zoborského opátstva a doslovný preklad zmienky o obci znie: „zo strany Otrokoviec je medzníkom potok, ktorý sa volá Bystrica“. Polia medzi obcou, potokom a Verešom, sa stále nazývajú farské a historici sa domnievajú, že to bol pôvodný názov Stoličného potoka, pretekajúceho obcou.

V roku 1156 sa obec spomína ako Otroc (CDSI I.Nr.81), v roku 1343 ako Atrakv, Otroky, Attrak (VSO1, s. 439) a už v roku 1400 sa prvýkrát spomínajú Dolné Otrokovce, ktoré vznikli v chotári staršej obce. V roku 1416 (VSO1, s. 337), sa spomínajú ako Alsőatrak a Horné Otrokovce ako Felsőatrak. Názvy obcí boli pomaďarčené, no preklad nie je doslovný a tak prevláda názor, že názov sa asimiloval z latinského Adradic. Rovnako je pravdepodobné, že v obci boli držaní otroci, predávaní v susednom Hornom Trhovišti, kde sa konali trhy s nimi (R. Krajčovič).

Po roku 1388 obec patrila viacerým zemepánom: ako prví sú spomenutí Kostolányiovci, po nich Skarlovci zo Skoloviec, Zayovci, Rudnyánszky,Einsteinovci, Koronthályiovci a Vranovichovci. Donáciou z roku 1435 daroval uhorský kráľ Žigmund Luxemburský okrem iných aj majetky v Horných a Dolných Otrokovciach (skôr išlo o potvrdenie skorších majetkových práv) rodine Kostolányiovcov. V roku 1598 bola obec spolu s celým okolím spustošená tureckým vojskom a vypálená.

História obce siaha ďaleko pred prvú písomnú zmienku, ktorá je v zoborskej listine z roku 1113. Juhozápadne od obce, v lokalite Terasy, sa nachádza paleolitické sídlisko, kde pri opakovaných zberoch J. Hromada a M. Poláček našli 202 ks kamennej industrie. Medzi nálezmi z patinového silicitu, limnosilicitu a rádiolaritu dominujú škrabadlá, hroty (vrátane hrotu typu La Gravette (listový hrot)) a retušované čepele (tvarovanie kamenného úštepu kosteným retušérom). Nález bol datovaný do mladšieho paleolitu (grattienu – okolo 26 000 pred Kr.).

Na začiatku nášho letopočtu, v rokoch 20 až 50 po Kr. žili na území obce Germáni, pravdepodobne patriaci pod Vanniovo kráľovstvo, našlo sa po nich množstvo črepov, jedna ihlica a unikátna rímska minca.

V časti chotára nazývanom Stará Hora sa nachádzajú zvyšky staroslovanského hradiska. Skoro celý areál pokrýva les, no stále sú voľným okom viditeľné umelo vybudované ostré svahy, na ktorých stáli palisády a v lese sú viditeľné zvyšky kamenných základov a umelo vybudované zemné valy, dodnes nazývané staroslovanským výrazom gbalce. Toto hradisko bolo jedno z viacerých, ktoré sa nachádzali na východnom úpätí Považského Inovca (Koplotovce, Nitrianska Blatnica, Bojná a Podhradie).V blízkosti miestneho kostola, sa našiel hrob s keramickou nádobou ktorá bola zdobená charakteristickou vlnovkou.

Staršie názvy obce boli tieto: v r. 1156 Otroc, v r. 1773 Horné Otrokowcze, Felso-Attrak, Ober Otrokowitz, v r. 1920 Horné Otrokovce. V r. 1975-1990 bola k obci pričlenená obec Tekolďany, v r. 1979-1990 obce Horné Trhovište a Tepličky.

www.horneotrokovce.eu

Obec Horné Otrokovce sa nachádza v západnej časti Nitrianskej pahorkatiny, pri južnom úpätí Považského Inovca, na hornom toku Stoličného potoka. Stred obce leží vo výške 204 m.n.m., chotár obce dosahuje výšku 199-432 m.n.m. Obec leží na Západnom Slovensku v Trnavskom samosprávnom kraji, v okrese Hlohovec, v jeho východnej časti na hranici s okresom Topoľčany a s Nitrianskym samosprávnym krajom.